Dušan Blaškovič sa narodil 11. septembra 1930 v Dubnici nad Váhom. V
rokoch 1950-1954 ako jeden z prvých absolvoval štúdium herectva u
pedagógov Josefa Budského a Karola L. Zachara na Vysokej škole múzických
umení (VŠMU) v Bratislave. Počas štúdia hral na bratislavskej Novej
scéne, po jeho ukončení od roku 1954 dostal angažmán v Krajovom divadle v
Nitre (dnes Divadlo Andreja Bagara).
V rokoch 1962 až 1982 pôsobil Dušan Blaškovič v bratislavskej Novej
scéne, v rokoch 1971-1975 bol aj umeleckým šéfom divadla. Napokon od
roku 1982 až do odchodu do dôchodku bol členom činohry Slovenského
národného divadla (SND).
"Dušan Blaškovič bol charakterovým hercom s plnokrvným hereckým
prejavom. Ale doménou bola jeho silná a robustná postava i jadrný
herecký prejav," píše o jeho herectve portál csfd.cz. Blaškovič sa
dokázal zhostiť úloh charakterových a vážnych mužov, ale aj mužíkov so
satirickou, komickou a grotesknou nadsázkou.
Z divadelných inscenácií, v ktorých hral, patria k najznámejším Moliérov
Mizantrop, Hamlet Williama Shakespeara, Čechovova Čajka či veselohra
Inkognito od Jána Palárika.
Prvú hereckú príležitosť pred kamerou dostal Dušan Blaškovič v roku 1957
vo vojnovej dráme Paľa Bielika Štyridsaťštyri. V roku 1958 si zahral
svojráznu postavu neverného sedliaka Šranka, ktorého takmer omylom
pochovajú zaživa, v slovensko-maďarskej komédii Dáždnik svätého Petra
dvojice režisérov Frigyesa Bána a Vladislava Pavloviča. Paľo Bielik
obsadil Blaškoviča aj do úlohy Surovca v historickom veľkofilme Jánošík
(1963).
V tom čase dostával Dušan Blaškovič čoraz viac hereckých príležitostí vo
filme aj v divadle. Ako vedúceho hostinca Orlovského so slávnou
zápasníckou minulosťou ho mohli diváci vidieť v kriminálke Vrah zo
záhrobia režiséra Andreja Lettricha (1966). Riaditeľa školy si zahral vo
filme Jozefa Zachara Zmluva s diablom (1967). V tom istom roku sa
objavil v dráme Štefana Uhera Tri dcéry, v roku 1968 hral okrem iného v
známej snímke Muž, ktorý luže (Alain Robbe-Grillet, Martin Hollý ml.),
či v historickom filme Traja svedkovia (Paľo Bielik). Rovnako ho diváci
mohli vidieť v originálnom poetickom filme Ela Havettu Slávnosť v
botanickej záhrade (1969).
S nástupom 70. rokov 20. storočia sa Blaškovič venoval viac televíznej
tvorbe, spomedzi ktorej vyniká legendárny film Červené víno (1972,
1976), ktorý Andrej Lettrich nakrútil podľa literárnej predlohy
Františka Hečka. Zbojníka Ondra herec nezabudnuteľne stvárnil v
obľúbenej komédii Martina Ťapáka Pacho hybský zbojník (1975). Komédiu
Juraja Herza s názvom Sladké starosti (1984) oživil Blaškovič postavou
starostlivého no prodstoduchého otca, ktorý chce synovi zabezpečiť čo
najdôstojnejšiu promóciu.
Často Blaškoviča obsadzovali aj českí filmári – možno spomenúť vojnovú
drámu Zbabělec (1961), ktorú nakrútil Jiří Weiss, či klasickú detektívku
Sázka na třináctku Dušana Kleina (1977), v ktorej herec stvárnil
postavu majora Verejnej bezpečnosti.
Dušan Blaškovič tiež hral v mnohých televíznych seriáloch ako napr.
Parížski mohykáni, Vivat Beňovský, Louis Pasteur, či Nech žije deduško. V
roku 1994 sa ešte Blaškovič objavil vo filme Noc lukostrelca amerického
režiséra Paula Nicholasa a naposledy v roku 1998 v televíznej snímke
Opojenie z premeny, ktorú Ján Zeman nakrútil podľa knihy Stefana Zweiga.
Dušan Blaškovič zomrel 17. septembra 2001 v Bratislave. Jeho dcérou je herečka Ľuba Blaškovičová.